Po skončení jesennej časti I. ligy začíname na klubovom webe prinášať hodnotiace materiály uplynulého obdobia. Ako prvého sme oslovili trénera A-mužstva Ivana Galáda. Jeho názory prinášame v nasledujúcom rozhovore...

Trenčín skončil po jeseni na treťom mieste. Ste spokojný?
„Nie. Spokojný určite nie som. Súčasné umiestnenie ma ale napĺňa energiou, ktorú sa budem snažiť preniesť na tím v jarnej časti.“

Čo chýbalo Trenčínu k tomu, aby bol po prvej polovici súťaže na vyšších priečkach?
„Boli to detaily. Či už na úrovni manažmentu, trénerov alebo samotnej realizácie našich myšlienok na ihrisku. Naše postavenie vystihuje futbalovú realitu. K dosiahnutiu vyššej pozície chýbali niektoré maličkosti, ktoré mohli priniesť viac úspešných výsledkov. V tejto súvislosti ale pripomínam, že pred sezónou sme si stanovili cieľ, byť po jeseni v kontakte s postupovou priečkou. To sa nám podarilo. Napriek tomu spokojní nie sme.“

Čo vás v jesennom období sklamalo, čo naopak potešilo?
„Začnem tým, čo ma potešilo. Nazdávam sa, že sa nám darí budovať vzťah hráčov k prostrediu a miestu kde pôsobia. V minulosti to nebolo pravidlom. A čo ma sklamalo? To si nechám pre seba.“

Trikrát sa mohol tím dostať na úroveň čela tabuľky, rozhodujúce zápasy ale nikdy nezvládol. Ako si to vysvetľujete?
„Zatiaľ na popredné priečky nepatríme. Máme vysokú kvalitu, aj predpoklady na postup, ale na základe jesenných výsledkov na čelo tabuľky nepatríme. Očakávam, že po zimnej prestávke sa situácia zmení a že na vyššie miesta patriť budeme. Viem ako sa na to pripraviť. Uplynulá jeseň bola pre mňa veľmi poučná. Myslím si, že v každom zápase sme boli lepší ako súper, ale naše súčasné postavenie napriek tomu odráža realitu.“

Neviem sa ubrániť pocitu, že proti Šali chýbalo mužstvu viac bojovnosti a túžby zvíťaziť...
„Nerád by som posudzoval jesennú časť podľa posledného kola. Treba ju vnímať v troch kontextoch. V prvom rade sa na naše účinkovanie treba pozrieť na základe cieľov, ktoré sme si pred sezónou zadefinovali. Potom ako sme ich zvládli a tretím kontextom je samotný duel proti Šali, ktorý nás mohol priblížiť k prvému miestu. Hráči nehrajú iba srdcom. Používajú viacero orgánov. Ja osobne viem, prečo sme so Šaľou nevyhrali. Aj tieto dôvody ma napĺňajú energiou do ďalšieho obdobia. V budúcnosti sa nám nestane, aby sme takýto zápas nezvládli. Nemrzí ma prehra na Interi, dokonca ani v Ružomberku. Hnevajú ma však posledné dve domáce remízy. V týchto zápasoch bolo mužstvo v optimálnej športovej forme. Napriek tomu sme tieto zápasy nevyhrali. Ako som už uviedol, viem prečo sa tak stalo. Je dobre, že sme tieto dôvody odhalili, v budúcnosti sa im budeme vedieť vyhnúť.“

Asi nechcete byť konkrétny. Skúste byť ale konkrétny v otázke, ktorí hráči vás počas jesene sklamali?
„Veľmi rád budem konkrétny, ale v prvom rade sa to musia dozvedieť hráči v kabíne. Bolo by nešťastné, keby sa to dozvedeli z médií. Včera sme mali sedenie s vedením klubu. Odporučil som päť hráčov, ktorí by mali z mužstva odísť. Keď oznámim svoje stanovisko v kabíne, nemám problém informovať aj verejnosť.“

Ako hodnotíte spoluprácu s asistentmi?
„Ivan Vrabec i Roman Hodál majú predpoklady pracovať ako kvalitní asistenti a neskôr aj hlavní tréneri. Nemôžem povedať, že by som bol s ich prácou spokojný, vždy na nich budem vyvíjať vyššie a vyššie nároky. Napriek tomu si ale myslím, že sú vhodnými spolupracovníkmi. Ivana Vrabca som si vybral sám, Romana Hodála mi pridelil klub. Obaja majú svoje plány a svoju víziu. Občas sa naše názory rozchádzajú, ale pre napredovanie tímu sú tieto konflikty prospešné. Snažím sa im dávať čoraz väčšie kompetencie. V súčasnom období vedie tréningy Vrabec. Bude zodpovedný aj za koučing počas halového turnaja v Trnave (v nedeľu 7. decembra). Prvým asistentom sa v tomto období automaticky stáva Hodál. Okrem realizačného tímu by som rád vyzdvihol aj fungovanie manažmentu. Tvoria ho mladí ľudia so zdravými názormi.“

Ako si vysvetľujete kolísavosť výkonov mužstva? Po výborných zápasoch prichádzali stretnutia, ktoré boli sklamaním.
„Podľa mňa je to prirodzená vec. Mužstvo sa ocitlo v novej pozícii, v novej súťaži. V minulosti hrával Trenčín o záchranu, teraz je v pozícii ašpiranta na víťazstvo. Okrem toho bolo nutné začleniť do tímu nových hráčov. Niektorým sme hľadali vhodné posty. Tieto veci urobíte iba na základe výkonov v jednotlivých zápasoch. Všetky uvedené okolnosti ovplyvnili nevyrovnanosť v jednotlivých zápasoch. Kolísavosť výkonov je ale v športe prirodzená. Zopakujem to znova, niektoré neúspešné výsledky ma hnevajú menej, ale posledné dve domáce remízy, keď Hlohovský nepremenil vyložené príležitosti, ma mrzia poriadne. Ak by z nich skóroval, určite by sme tie zápasy zvládli.“

Je káder, s ktorým pracujete, tretí najlepší v súťaži?
„Konečné poradie sa počíta až po poslednom kole. Myslím si, že súčasný káder má na to, aby súťaž vyhral. Chlapci potrebujú trošku času. Neviem špecifikovať, či to bude trvať pol sezóny, rok alebo dva. Je dôležité, aby mužstvo ostalo spolu a aby bolo vhodne doplnené. Po jeseni sme síce tretí, ale máme na to, aby sme sa po jari posunuli vyššie. Súboj o postup sa začína až teraz. Každý kto chce vyhrať nejakú súťaž, musí sa naučiť vyhrávať ťažké zápasy. Hoc aj 1:0. Počas jesene sme to vo viacerých prípadoch nedokázali. Práve v tomto vidím najväčší problém jesene – v zápasoch, v ktorých sme mali herne jasne navrch, sme nedokázali úspieť.“

Najmä v úvode sezóny boli výsledky mužstva nevýrazné. Nemali ste niekedy chuť „zabaliť“ to?
„Do Trenčína som prišiel s cieľom postúpiť. Profesionálne pre tento cieľ momentálne žijem. Neriešim moju osobnú pozíciu. Zaujíma ma iba pozícia AS Trenčín.“

Futbalový rok 2008 je z pohľadu súťažných zápasov históriou. Ako ale vyzerá súčasnosť v hráčskej kabíne AS?
„Momentálne hráči absolvujú motorické testy. Okrem toho sa venujú doplnkovým športom. Počas víkendu absolvujeme vysokohorskú túru. Premýšľame aj nad nejakým nočným presunom v horách. U hráčov chceme budovať pocit spolupatričnosti. Chceme ich vystaviť ťažkým situáciám, keď budú odkázaní jeden na druhého. V tejto súvislosti plánujem aj ich pochod z Beckova do Trenčína. Vyvezieme ich tam a oni sa budú musieť po vlastnej osi dostať späť na štadión. Medzi hráčmi chceme vybudovať pevné puto v náročnom prostredí. Všetky tieto prvky budú súčasťou prípravy na nasledujúce obdobie. Nenazval som ju klasickou zimnou prípravou, ale prípravou na postup do Corgoň ligy. Rád by som ešte raz zdôraznil, že od posledného kola sa nezačala zimná príprava, ale príprava na postup do Corgoň ligy. Mužstvo musíme naprogramovať tak, aby neúspešné výsledky z jesene pretavilo do víťazstiev na jar. V tomto období budeme tesné výhry 1:0 veľmi potrebovať. Každá remíza či prehra počas jesene bola pre nás prospešná. Kto vie, ak by sme mali pred Interom štvorbodový náskok, možno by sme sa uspokojili a do ligy nepostúpili. Dnes ale máme stratu. To nás núti pracovať oveľa intenzívnejšie ako dosiaľ.“