„Som príjemne prekvapený z toho, kam sme sa za tie dva roky posunuli. Hoci to je možno odvážne tvrdenie, som presvedčený, že stále budeme rásť. Sme možno len v polovici cesty. Dievčatá sa budú ešte zlepšovať. Ani jedna nie je na vrchole svojich možností,“ prorokuje tréner dievčat Andrej Paulíny. Ak tím zostane pokope, bude podľa jeho slov ešte silnejší. „Niektoré tímy už poškuľujú po našich dievčatách. Počas leta viaceré z nich oslovili. Je iba na nich, ako sa rozhodnú. Samé musia zvážiť, čo bude lepšie pre ich ďalší vývoj.“
Hoci futbal je najpopulárnejším športom na Slovensku, u nežnejšieho pohlavia nie je tak obľúbený ako v USA, Brazílii, Nemecku alebo severských krajinách. Pod tatranskými končiarmi si stále iba hľadá svoje pevné miesto. Rastúci záujem dievčat o futbal pod Čákovým hradom však naznačuje pozitívny trend. „Začiatky sú vždy ťažké. Dievčatá majú o futbal záujem a to je dobre. Po roku sme sa však aj u nás stabilizovali. V žiačkach sme boli v našej súťaži druhí hneď za suverénnymi Trenčianskymi Teplicami. Nedostali sme sa na ich úroveň, ale výrazne sme sa k nim priblížili.“
Počas nedávneho náboru doplnili tím žiačok, ktoré prišlo o desať hráčok preradených po dosiahnutí pätnástich rokov do tímu žien. „Hoci s niektorými dievčatami pracujeme len niekoľko mesiacov, je vidieť ich pokrok. Dôležité je, že majú záujem. Baví ich to. Nedávno sme prehrali s Hornou Nitrou 0:6. Zdá sa to veľa, ale v lete sme v prípravných zápasoch vyfasovali prídely 1:24 a 1:12,“ prezradil tréner Paulíny.
Vekové rozpätie družstva žiačok je od jedenásť do pätnásť rokov a náš výber je zložený prevažne z tých mladších. Nábor je stále otvorený a aj dievčatá, ktoré sa po pár tréningoch rozhodli prestať s futbalom, majú vždy dvere otvorené. Dnes napríklad veľmi intenzívne hľadáme brankárku do žiačok.“
Tím žien hrajúci druhú najvyššiu súťaž je napriek svojmu veľmi nízkemu vekovému priemeru prekvapením II. ligy. Vo svojej B-skupine je po ôsmich odohraných zápasoch na prvej priečke s piatimi víťazstvami a troma remízami. Ako jediný tím je stále bez prehry. „Celkom nám to ide. Síce je veľmi skoro, aby sme hodnotili naše šance na víťazstvo v súťaži, ale budeme bojovať o prvé priečky. Musíme byť ale opatrní. S najväčšími súperkami hráme dvakrát vonku a iba raz doma. Také je vyžrebovanie,“ hodnotí veľmi opatrne šance svojho tímu tréner Paulíny. Veľa napovie súboj o dva týždne na ihrisku druhých Bánoviec nad Bebravou. Doma sme boli lepším družstvom a vyhrali sme 2:1.
Ak by dievčatá vyhrali svoju súťaž dostali by sa do dvojkolovej kvalifikácie o postup do najvyššej súťaže. „Musím povedať, že som o tom už rozmýšľal. Celé to však má dva aspekty. Priznávam, že dnes asi nie sme celkom pripravení. Nič by sa však nestalo, ak by sme si prvú ligu vyskúšali a hneď po roku vypadli. Bola by to veľká skúsenosť. Zistili by sme, čo nám ešte chýba. Ak by sme tam mali hrať, podmienkou je zostaviť aj samostatný juniorský tím. V tomto prípade by sme potrebovali ešte trochu doplniť. Nie je to však nereálne. Na druhej strane myslím aj na to, aby sme tam nevstúpili celkom nepripravení. Vysoké prídely proti špičke by mohli dievčatá celkom demotivovať. Celé to je len v rovine teórie. Sezóna je ešte dlhá a my máme pred sebou ešte veľa postupných krokov,“ zamyslel sa tréner dievčat.
Dve hráčky mesiaca a brankárka zo Sečoviec
Od prvého tréningu je medzi dievčatami AS Trenčín Darina Jančovičová. „Dnes to je super. Teraz to vyzerá celkom inak ako počas prvej sezóny. Je nás viac. Rozdielny je náš prístup k tréningom. Navyše, viac trénujeme ako pred dvoma rokmi,“ povedala pätnásťročná futbalistka, ktorá je v predpovediach odvážnejšia ako tréner: „Chceme sa pobiť o postup do prvej ligy. Dnes nás už poznajú. Vedia, kto je AS Trenčín v dievčenskom futbale.“
Jančovičová je jednou z dvoch dievčat, ktoré trénovali s prvým mužstvom ako mládežnícke hráčky mesiaca. Tou druhou sa stala Michaela Šišková. Za futbalom dochádzala z Piešťan. Dnes študuje v Trenčíne strednú školu a býva na internáte. „Neľutujem, že som sa rozhodla prísť. Máme výborný kolektív. Vytvorením ženského tímu sa to tiež veľmi posunulo. Súperky sú vekom staršie a skúsenejšie. Bola to pre nás celkom veľká zmena.“
Z oveľa väčšej diaľky ako sú Piešťany prišla pod Čákov hrad brankárka Terézia Hoľanová. Rodáčka zo Sečoviec futbal hrávala za Michalovce a Košice. Čo ju pritiahlo do Trenčína? „Oslovila ma šanca, že človek môže ísť vyššie. Trenčín je dnes vo futbale na Slovensku dobre známy. Verila som, že ak robia dobre chlapčenský futbal, bude sa dariť aj dievčenskému. Prehovorila som rodičov. Nebolo to jednoduché, ale som rada, že som v AS,“ dodala nádejná brankárka.
