Medzi to najlepšie, čo slovenský futbal ponúkol vstúpil po boku Ladislava Kunu (in memoriam), Ladislava Pavloviča (in memoriam), Alexandra Horvátha, Jozefa Štibrányiho, Jaroslava Polláka (in memoriam), Ľudovíta Cvetlera, Vojtecha Christova, Stanislava Jarábka a Jozefa Módera.
Jozef Jankech začal s veľkým futbalom práve pod Čákovým hradom. Rodák zo Šale prišiel do Trenčína v roku 1959. Hneď v premiérovej sezóne pomohol TTS-ke k postupu do prvej ligy. Od začiatku vynikal rýchlosťou a zakončením. Po zlúčení TTS a Odevy si vybojoval stabilné miesto v základnej jedenástke Jednoty Trenčín. Patril k najlepším strelcom mužstva. Deviatimi presnými zásahmi pomohol pri návrate trenčianskeho futbalu medzi československú elitu v roku 1962. V životnej forme bol v nasledujúcom ročníku, keď vystúpil s Jednotou na strieborný stupienok v najvyššej súťaži. Po úvodných kolách viedol tabuľku strelcov. Prišlo však osudové zranenie chrbtice.
To ho však nezastavilo. Tréner roka 2009 je trojnásobným víťazom Slovenského pohára. Dvakrát sa tešil s Lokomotívou Košice a raz so Slovanom Bratislava. Košičanov v roku 1979 doviedol aj na vrchol v Československom pohári po víťazstve proti Baníku Ostrava. Ako hlavný tréner viedol tímy v 576 zápasoch v najvyššej československej a slovenskej súťaži. V rokoch 1985–1987 mal na starosti olympionikov ČSSR. Tesne pred rozpadom Československa skladal so Štefanom Nadzamom výber Slovenska na turnaji v Číne. Od leta 1995 do novembra 1998 koučoval slovenské A-mužstvo v 34 zápasoch. Desať rokov pôsobil v zahraničí. Najprv na Cypre, potom v Katare, Malajzii a na Maldivách. Práve Maldivy priviedol k nečakanému víťazstvu proti Indii vo finále majstrovstiev Južnej Ázie.