Podstatné momenty zostanú v balaste dneška vždy podstatnými. Pre náš klub to je cesta, ktorou kráčame. Napriek všetkým prekážkam a zakopnutiam.
Po takmer tisíc dňoch sme sa vrátili na domáci štadión. Dva a pol roka v azyle, 81 zápasov v rade na súperových trávnikoch. Mnohí vidia iba tie roky mimo vlastného mesta a európske zápasy v Dubnici, na kopaniciach a pod Dubňom. Všetko však na seba nadväzuje. Rovnako ako dva majstrovské tituly nadväzujú na tri roky v druhej lige.
Šport je krásny a najkrajšia na ňom je jeho nepredvídateľnosť. Fakt, že existuje to samozrejmé na ihriskách neplatí. Bojuje s tým nielen AS Trenčín a naši fanúšikovia, ale množstvo etablovanejších a silnejších značiek.
Samozrejmosťou nie je ani náš do polovice hotový štadión. A to je naše šťastie. Až po nedeľňajšom poodhalení opony sme si naplno uvedomili, čo všetko nám stálo v ceste, ktorá sa ani zďaleka nekončí.
Od prvého dňa sme sa učili. Nielen stavať, ale aj o tom hovoriť. Začali sme s veľkým entuziazmom, čo nás samozrejme veľmi skoro vyfackalo. Následne sme sa poučení nepredvídateľnosťou okolností stiahli, ale aj to nám bolo vzhľadom na nedostatok informácií vyčítané. My sme ich však nemali. Pomaly sme sa v tom naučili chodiť a verili v trpezlivosť a spomienky fanúšikov na lepšie roky.
Náš život píše príbeh. Veríme, že z pohľadu ľudského životného cyklu je braný ako nekončiaci. Tak ako futbal pod Čákovým hradom zrodený v roku 1904 a žijúci aj dnes vďaka všetkým v AS Trenčín.
Vráťme sa ale k prvotnej myšlienke. Nielen uplynulá nedeľa odhalila priority, ktoré vnímate často len ako marginálne.
Uplynulé dva roky boli dôležité pre výstavbu Štadióna Sihoť. Viditeľný pokrok priniesol aj dôležitú zmenu v našich rozhodnutiach. Pred dokončením zázemia pre mužstvo, klub a hostí zápasu sme postavili komplexné dokončenia zázemia pre fanúšikov. Niekto môže povedať, že ide o tribúny za bránami. Pre tých znalých však netreba vysvetľovať, aké dôležité rozhodnutie sme urobili.
998 dní delilo dva ligové zápasy na Sihoti. Mrazivé počasie, pandémia a ani „atentát na futbal“ v nadstavenom čase nám tento deň nepokazili. Stali sa totiž jeho súčasťou. Súčasťou výnimočného návratu na Sihoť. Výnimočného návratu pre mnohých na hrádzi a schodoch starej tribúny, pre mnohých pri televíznych obrazovkách a monitoroch. Pre celé naše mužstvo, ktoré dirigovalo skvelé predstavenie. Predstavenie, ktoré otvorili dve legendy. Kapitán Peter Kleščík a v zastúpení Jožka Hollého jeho syn Branislav.
Fortunaligové popoludnie po takmer troch rokoch nám po opadnutí všetkých emócií ukázalo, čo sú naše priority. Dôležitý je totiž iba futbal a ľudia, ktorí ho robia. Sú viac ako jeden rozhodca. Dnes už rozplývajúca sa epizóda ostane rýchlo zabudnutá. Ďalší ligový deň totiž prinesie ďalšie pocity radosti, či hnevu. A tak to pôjde ďalej. Veríme, že s vami po našom boku. V dobrom i zlom. Vždy sme vám načúvali a vždy budeme. Aj my chceme jediné. Mužstvo ochotné bojovať za Trenčín, ktoré nechá na ihrisku všetko.
#jedineTrenčín
