Na nohy sa postavil až ako päťročný. Odvtedy túžil športovať. Napriek problémom s pohybom, hybnosťou prstov a problémami s jemnou motorikou mu učaroval tak dynamický šport, akým je florbal.

„Podstatná časť nášho života sa točí okolo športu. Tréningy máme trikrát do týždňa. Teší ma, že má z nich úprimnú radosť. V bráne sa doslova našiel. Florbal mu spevňuje telo. Odporúčanie pre tento šport dostal aj od rehabilitačných pracovníkov,“ povedal otec mladého brankára Peter Jelínek.

Napriek svojmu hendikepu sa dokáže porovnávať so zdravými protihráčmi. Počas každej jednej minúty v bránkovisku nám všetkým ukazuje silu vôle. Jeho príbeh je príkladom pre mnohých, ktorí hľadajú výhovorky.

Matúšov sen sa neskončil šancou trénovať s florbalistami AS Trenčín. Každým dňom pokračuje a pridáva novú kapitolu. Jednou z tých najkrajších zostane víkendový zápas juniorskej extraligy. Proti žilinským Grasshoppers nastúpil v závere stretnutia na desať minút. Hoci o stretnutí už bolo rozhodnuté (0:12), bol to práve on, kto ukázal celému tímu cestu za lepšími výsledkami. Z desiatich striel ani raz neinkasoval. Pracovitosť a vôľa mladého florbalového brankára je inšpiratívna pre všetkých.