Futbalová verejnosť spája jeho meno s pozíciou hrotového hráča. Najhviezdnejšie chvíle prežil v zápase 10. kola uplynulej sezóny. Zlatým Moravciam nadelil v pamätnom súboji hetrik. Predtým a ani potom nič. Gólové suchoty. Aj preto sa Juraj Križko premiestnil z postu útočníka na pozíciu stopéra.
Križkove trápenie vyvrcholilo v smolnom zápase v Šali. „Mali sme tam hádam osem vyložených príležitostí. Ja, ako útočník, som nebol ani v jednej z nich. Bol som z toho sklamaný. Ale nebolo to iba v zápase s Duslom. Dostať sa do šance, bolo pre mňa problémom všeobecne,“ uvažuje Križko premýšľajúc nad poslednými zápasmi, v ktorých nie a nie dať gól. Práve po stretnutí na dolnom toku Váhu sa hráč s číslom 22 odhodlal k dôležitému kroku. „Na jednom z tréningov sme dostali postovú voľnosť. Každý sme si mohli vybrať miesto, kde chceme hrať. Zaradil som sa do obrany. Zrejme sa mi darilo, pretože po následnom rozhovore s trénerom sme sa dohodli, že by som to na tomto poste mohol vyskúšať,“ uvítal ponúknutú zmenu dobre stavaný futbalista.
Uvedomujúc si chýbajúcu kreativitu v ofenzívnej činnosti, začal naplno pracovať na zvýšení obranných parametrov. Po necelom týždni tréningov sa postavil do defenzívnej línie v prípravnom stretnutí v Nitre. Podal spoľahlivý a poctivý výkon. Vypýtal si ním miestenku do základnej jedenástky aj v nasledujúcej majstrovskej konfrontácii proti košickej rezerve. „V súťažnom zápase som hral v obrane naposledy ako dorastenec. A potom ešte polroka vo Veľkom Lapáši. Napriek tomu trvala moja aklimatizácia na staronový post pomerne krátko. V zápase mi veľmi pomáhal aj Csaba Szórád. Usmerňovali sme sa navzájom. Hralo sa mi dobre. Najmä po tom ako sme vsietili prvý gól,“ usmieva sa "Kaká", ako mu všetci spoluhráči v kabíne hovoria. Ktovie, trenčiansky hráč si možno bude musieť hľadať nový vzor. V obrane sa totiž zabýval takmer okamžite. Pri piatich góloch do košickej brány sa do streleckej listiny nezapísal ani raz. „Je mi to úplne jedno. Vyhrali sme. To je dôležité. A nie to či som dal gól ja, alebo niekto iný," mávne rukou.
Spoluprácu s novým partnerom v obrane si pochvaľoval aj brankár Miloš Volešák: „Nemal som prakticky žiadnu robotu. Myslím si, že Juro tam zapadol veľmi dobre. V zápase zbieral všetky hlavičky. S rovnakou istotou vystupuje aj na tréningoch.“ Na záver sme položili Križkovi jasnú otázku: „Si stále útočníkom, alebo si už obrancom?“ Po krátkom uvažovaní s úsmevom vyhlásil: „Viac sa cítim byť už obrancom.“
