Začnime od konca. Len nedávno prišli fanúšikovia s otázkou: „Quo vadis AS Trenčín?“ Ako by ste zodpovedali takto široko položenú otázku?

„Dá sa to povedať veľmi jednoducho. Našim cieľom je postaviť sebestačný klub. Klub, ktorý bude v Trenčíne fungovať s Lingom alebo bez Linga. Chceme byť sebestační po športovej i ekonomickej stránke. To je pre nás to najdôležitejšie. Nepozeráme na jeden alebo dva tituly. Hľadíme do vzdialenejšej budúcnosti. Každý rok chceme hrať v pohárovej Európe. Nemusíme však byť každý rok majstrom. Cieľom je hrať dobrý futbal a baviť fanúšikov. Fanúšikov, ktorí stoja pri nás, keď vyhrávate, ale aj keď prichádzajú prehry. Naše mužstvo hrá srdcom a každý deň tvrdo pracuje. Nie sme Barcelona, ale Trenčín. Musíme stáť nohami pevne na zemi. Hoci klub neuveriteľne narástol, ale musíme byť stále realistami.“

Môžete zosumarizovať postupné priority?

„Nemáme štadión ani tréningové ihriská. Musíme sa postarať o ich výstavbu a všetky naše kroky smerujú touto cestou. Nečakáme, že to urobí niekto za nás, fanúšikovia alebo vláda, hoci máme nejakú podporu od lokálnej samosprávy a federácie. Chápeme a akceptujeme danú situáciu. Každý klub predáva hráčov, aby naplnil rozpočet a prežil. My okrem naplnenia rozpočtu musíme výrazne investovať. Preto predávame hráčov. Nie sme však pod tlakom ani v panike. Vždy príde náhrada. Pre nás bolo skvelé ako sme sa prezentovali proti Legii Varšava. Napriek zraneniam troch kľúčových hráčov sme hrali vyrovnanú partiu. Na ihrisku bolo šesť našich odchovancov a sedem hráčov do dvadsať rokov. To je dôležité pre budúcnosť AS Trenčín. Viem o problémoch s cestovaním fanúšikov do Žiliny na zápasy Ligy majstrov a Európskej ligy. To je ďalší dôvod, prečo musíme vybudovať zázemie. Na to však potrebujeme peniaze z predajov. Medzitým sa budeme snažiť vyhrať každý zápas, na ktorý nastúpime. Tituly a trofeje? To je iba bonus, odmena za našu prácu, ale nie náš prioritný cieľ. S našim rozpočtom sme sa dostali z druhej tisícky klubového rebríčka na začiatok druhej stovky. To je úspech a potvrdenie správneho smerovania.“

Počas leta rezonovala viac ako inokedy otázka odchodov hráčov. Stalo sa tak napriek tomu, že filozofia klubu sa od vášho vstupu nemení.

„Všetky kluby predávajú hráčov. Výnimkou sú Barcelona alebo Real Madrid. To sú však kluby, s ktorými sa nemôžeme porovnávať. Prestupy prinášajú emócie a vnímanie futbalu nielen u fanúšikov je založené práve na nich. Pozrime sa na Van Kessela. Keď prichádzal, nič neznamenal. Aj pred odchodom iba bojoval o miesto na ihrisku. Prvá časť tohtoročnej jari bola v jeho podaní veľmi rozpačitá. To sú fakty. Ľudia si však pamätajú iba to dobré. My musíme brať do úvahy aj iné hľadiská. Ginovi zostával ešte rok zmluvy. Ak by sa rozhodol nepredĺžiť kontrakt, pol roka pred jeho uplynutím môže podpísať zmluvu v inom mužstve a odíde zadarmo. Náš pohľad musí byť vždy komplexný a neovplyvnený emóciami. Vo svete futbalu je množstvo emócií. S rastom klubu rastú aj očakávania okolia. My ale nemôžeme zabúdať na to v akom stave sa nachádzame. Odkiaľ sme prišli a akú máme minulosť. Ľudia sa na futbal pozerajú iba cez posledný výsledok. Klub je pre nich často len tak dobrý, ako dobrý bol posledný zápas. Ak máš výsledky, myslia si, že sa dajú opakovať do nekonečna. Nie je na tom ale nič racionálne. Ako som povedal, ide len o emócie. Keď prichádzal Koolwijk, páčil sa málokomu. Nikto v Európe ho nechcel. Po troch mesiacoch sa stal jedným z našich nosných hráčov. Po roku a pol dostal možnosť podpísať trojročnú zmluvu s dobrým klubom v Holandsku. V tridsaťjeden rokoch! Ja som skutočne rád aj za neho. On pomohol Trenčínu a Trenčín pomohol jemu. Rovnaké to bolo s Ibrahimom Rabiuom. Nikto ho nechcel a nepoznal. Trvalo šesť mesiacov pokiaľ sa dostal do pohody. Teraz je normálne, že je záujem o jeho služby. Ak budeme mať štadión a väčší rozpočet, budeme si môcť hráčov udržať dlhšie. Pred siedmimi rokmi nebol o našich futbalistov záujem. Dnes to je naopak. Čo je lepšie pre AS Trenčín? Holúbek je našim dieťaťom. Prečo ho ale neposlať do Žiliny, ak dostaneme adekvátnu náhradu. Pred dvoma rokmi urobil chybu, keď neprestúpil do Heerenveenu. Prišlo zranenie. Dali sme ho dokopy. Dnes dostáva možnosť hrať v novom a dobrom klube. Dali sme mu ďalšiu budúcnosť. Prečo nie?“

Ako sa pozeráte na vstup mužstva do tejto sezóny?

„Prehrali sme viac zápasov ako v minulých rokoch. Hráči však nechali na ihrisku všetko. Mohli sme zdolať Legiu, ale nepodarilo sa nám to. To je futbal. Víťazstvá a prehry. Klub je ale ako rodina. Každý v nej pozná svoju zodpovednosť a vidí svoju budúcnosť. Celý týždeň pracujeme všetci na tom, aby sme boli pripravení na ďalší zápas. To je pre nás to dôležité. Odohraný zápas nie je našou budúcnosťou. My sa pozeráme ďalej, nielen do najbližšej budúcnosti. Pozrime sa na zápas proti Podbrezovej. Každý môže vyhrať a to je krása futbalu. My sme nepremenili šesť alebo sedem šancí a prišla prehra. Prehráva však aj Barcelona. Všetky veľké kluby. Čo potom chcú od nás? Aby sme vyhrali desať titulov v rade? Kde bol Trenčín v minulosti. Aký mal futbal v Trenčíne potenciál pred desiatimi rokmi a čo priniesol za posledných desať rokov? To je tá najdôležitejšia otázka. Dnes viac tímov na Slovensku útočí. Pred piatimi rokmi sme boli jediným klubom s takouto filozofiou. Aj my musíme napredovať a prinášať zmeny. Nebojím sa ale o naše výsledky na konci roka.“

Množstvo fanúšikov podlieha dohadom o vašom odchode z Trenčína...

„Som rád, že som nezávislý a môžem robiť vlastné rozhodnutia. Nikto ma nemôže tlačiť k zotrvaniu alebo odchodu. Nemám dvadsať rokov, ale šesťdesiat. Nemôžem garantovať, že tu budem ďalších desať alebo dvadsať rokov. Mám svoj vek. V Trenčíne však chcem vybudovať sebestačný klub. Dnes sme na to pripravení oveľa lepšie. AS Trenčín je jedným z mojich snov. Po roku od môjho príchodu na Slovensko sme zostúpili do druhej ligy. Všetci hovorili, že odídem. Tri roky sme boli v druhej lige a stále som tu. To je moja odpoveď. Získali sme dva tituly. Hráme v Európe. Tentoraz šesť zápasov. Prečo som prišiel práve do Trenčína? Mojím cieľom bolo vybudovať niekde v Európe futbalový klub. Nie však míňať peniaze, ktoré som si zarobil obchodom. Nie som chudobný, ale nikdy nebolo mojim cieľom strácať čas ich utrácaním vo futbale. Mal som myšlienku ako manažovať klub, ktorý by bol sebestačný. Potreboval som otvorené prostredie pre moje myšlienky. Našiel som Trenčín a Róberta Rybníčka. Aj on si na začiatku možno myslel, že pán Ling prišiel dotovať klub. Ja som ale prišiel vložiť všetky svoje znalosti, aby sme vytvorili fungujúcu organizáciu. Trenčín je dve hodiny od Viedne, ktorá je bránou do Európy. Našiel som krásne malé mesto a otvorených ľudí ochotných pracovať na tomto projekte. Dnes sme úspešní. Nepozeráme sa na desať vydarených alebo pokazených zápasov. Chcem, aby všetci videli roky práce.“

AS Trenčín začal úzko spolupracovať s viacerými klubmi. Mnohí by sa v tomto prípade začali obávať straty svojho know-how.

„My sme otvorení spolupráci so všetkými klubmi. Vieme ukázať ako pracovať s našim rozpočtom, predávať hráčov a byť naďalej na špici. Nie sme čarodejníci. Je to výsledok dennej práce. Nemáme problém ukázať ako trénujeme. Nie sme ako kluby pred dvadsiatimi rokmi, ktoré všetko pred konkurenciou schovávali. Aj dnes je takých veľa. My chceme byť otvorení. Môžeme byť rivalmi na ihrisku, pobiť sa o víťazstvá, ale po zápase sme otvorení kooperácii. Nie však poza náš chrbát, čo sa dialo v posledných mesiacoch, keď Slovan Bratislava vstúpil do rokovaní s našimi hráčmi a trénerom. Talentovaných futbalistov je dostatok. Nebojíme sa, že by sme stratili výhodu. Vieme, že nájdeme nového Samuela Kalua, Alika Balu, Leona Baileyho, Ibrahima Rabiua, Matúša Bera, Mosesa Simona, Stanislava Lobotku, Fanenda Adiho, Wesleyho, Ramóna, Samuela Štefánika alebo Františka Kubíka. Chceme myslieť na slovenský futbal a tým myslíme na AS Trenčín. Ak by sme boli jediným kvalitným tímom v lige, nič sa nezmení. Keď tu budeme mať päť silných klubov, rásť bude liga aj reprezentácia. Som o tom presvedčený. Nastavil sa tu pozitívny trend. Vidím na Slovensku pozitívny vývoj. My chceme a musíme byť toho súčasťou. Z problémov sa snažíme vždy vytvoriť našu výhodu. Poučiť sa a byť lepší.“

Spomenuli ste, že Slovan Bratislava nevstúpil celkom štandardným spôsobom do rokovania s hráčmi a trénerom...

„Dvakrát sa pokúšal získať Martina Ševelu. Nedávno mi telefonoval jeden z majiteľov klubu, či je možné získať trénera Ševelu. Povedal som, že sa môžeme o tom rozprávať, ale až po zápasoch v pohárovej Európe - 25. augusta. Ševela je dieťaťom AS Trenčín. Podporili sme ho ako hráča. Urobili sme z neho trénera. Ešte má dva roky platnú zmluvu a pre nás veľkú hodnotu. Pri otázke ohľadom jeho ceny som sa zachoval ako obchodník. Povedal som, že nebudeme žiadať milión euro, ale 100 000 je na druhej strane málo pre AS Trenčín. Potom prišlo prekvapenie. Po siedmich dňoch predstavili v Bratislave nového trénera, hoci vedeli, že naša odpoveď príde po 25. auguste. Preto sa pýtam, čo sa stalo?“

Ako vnímate spoluprácu v rámci slovenskej ligy. Je to vôbec možné po skúsenostiach so Slovanom Bratislava?

„Asi pred siedmimi rokmi sme s pánom Antošíkom hovorili o spolupráci v rámci našej ligy. Po štyroch rokoch začal o tom hovoriť aj on sám verejne. Vníma, že liga bude na vyššej úrovni iba v prípade vyššej kvality všetkých klubov. Dnes sme potvrdili naše dobré vzťahy pri výmene Paura a Holúbeka. Našli sme spoločnú reč, hoci bojujeme spolu v jednej lige. Musíme jeden druhého rešpektovať, v zápasoch si nič nedarovať, ale po poslednom hvizde si opäť môžeme sadnúť k poháru vína.“

Je slovenské prostredie iné pri porovnaní s tým v západnej Európe?

„Nechápem prečo sa niektorí ľudia na Slovensku snažia udržať niečo, čo sa nedá uchopiť. Uchovať tajomstvá pred všetkými. Európa stále rastie a rozvíja sa. Je oveľa viac otvorená ako v minulosti. Pre mňa bolo veľkým ocenením stretnutie s prezidentom Kiskom. Vzdal nám kompliment. Nebolo to však len za zisk titulu a pohára, ale za príklad otvoreného biznisu. Za integráciu, za prínos niečo iného do slovenského športu, za príklad pre mládež. Svet sa mení. Keď som sem prišiel, neboli tu zahraniční hráči. Dnes ich využívajú všetci. V kombinácii so slovenskou povahou to skvele funguje. Jeden ovplyvňuje druhého, prináša to zmeny a pozitívne výsledky.“

Viete sa vrátiť niekoľko rokov naspäť a pozrieť sa na to, čo sa udialo v Trenčíne?

„Musím povedať, že nemám problém po zápase dobre sa navečerať. Nie som v strese. Našiel som ľudí, s ktorými pracujem. Dnes som veľmi spokojný nielen s rastom klubom, ale aj so spoluprácou s mestom. Lídrom klubu je Róbert Rybníček. Posledných osem rokov mi na dennej báze pomáha dostať do reálneho života všetky moje myšlienky. Veľmi rýchlo pochopil filozofiu. Je pre mňa najdôležitejší v klube. Štruktúra funguje stále lepšie. Nemám viac čo dodať.“

Všetkých fanúšikov zaujíma asi najviac to, kedy a či vôbec bude v Trenčíne nový štadión...

„Nebudeme hovoriť kedy bude štadión. Vieme, kedy musí byť postavený. Nie je to jednoduchý projekt. Vyskytli sa prekážky, ktoré neovplyvníme. Riešime ich a vyriešime. Poviem to jednoducho. Štadión v Trenčíne bude. Nové tréningové ihriská v Trenčíne budú. Mám len dve otázky. Bol tu nový štadión pred mojim príchodom? Kde bol futbal predtým ako som prišiel do mesta?“