Minulý týždeň sa k tímu AS Trenčín pripojili David Depetris a Tomáš Peciar. Vyslanci v holandskej druhej lige ukončili svoje hosťovania v FC Omniworld a opätovne vstúpili do radov AS. O ich prípadnom budúcom pôsobení v Holandsku sa rozhodne v letných týždňoch.
Väčšiu radosť z holandského pôsobenia mal určite David Depetris. „Bola to zaujímavá skúsenosť. Zo začiatku som pravidelne nastupoval. Niekoľkokrát som dokonca skóroval. Pripísal som si aj zopár gólových prihrávok. Mužstvu sa v týchto fázach darilo. Potom ale prišla mierna kríza. Mužstvo sa začalo trápiť a ja som zo zostavy vypadol," rozhovoril sa Argentínčan, vyvracajúc úvahy o tom, že ako cudzinci to mali s presadením sa do nového kolektívu ťažké: „Kabína nás prijala úplne bez problémov.“
Nebezpečný hrotový hráč má bohaté skúsenosti zo Slovenska. Vďaka uplynulému polroku získal prax aj so súťažou v krajine bicyklistov. Ktorá zo súťaží je teda kvalitnejšia? „Túto otázku som dostal po návrate z Holandska už veľakrát. Odpovedať na ňu ale vôbec nie je jednoduché. V Holandsku sa hrá úplne iným štýlom ako na Slovensku. Na nedávnom Breukelen cupe sme dokázali, že vieme konkurovať aj technickej holandskej škole,“ zareagoval diplomaticky najlepší strelec AS v posledných rokoch.
David Depetris si na odlúčenie od domova zvykol už pri jeho prestupe z Argentíny na Slovensko. Presun do Holandska pre neho preto nebol bolestivý. Napriek tomu pri aklimatizácii vyzdvihol nezaplatiteľný prínos priateľky. „Určite mi pomohla. Vždy keď ste v neznámom prostredí a máte pri sebe blízku osobu, je to pre vás oveľa ľahšie,“ ukončil stručné holandské návraty Depetris.
V úplne odlišnej situácií bol Tomáš Peciar. A to vo všetkých smeroch. Za prvé mužstvo nenastupoval, od rodiny bol na dlhší čas odlúčený vôbec prvýkrát a z najbližších ho v Holandsku nikto nesprevádzal. Možno aj preto prišiel po necelom polroku silnejší, odolnejší, vyspelejší. „V mnohom mi to pomohlo. Osamostatnil som sa a osvojil som si niektoré veci. Napríklad varenie. Výrazne som sa zlepšil aj v Angličtine. Čo sa týka zápasov, veľa vody som nenamútil. Z tohto pohľadu to bolo pre mňa náročné. Najmä v úvodných týždňoch. Postupne som sa s nepriaznivou situáciou vyrovnal,“ hodnotil pevným hlasom skúsenosti z oranžovej krajiny vysoký stopér.
Už na prvých tréningoch badal rozdielnosť v holandskom a slovenskom futbalovom štýle. „Napredoval som v sile, technike a rýchlosti. Na tieto parametre kladú obrovský význam. Naopak, všimol si aj niektoré veci, v ktorých jeho spoluhráči za slovenským štýlom mierne zaostávali. Na Slovensku sme často ostávali na ihrisku aj po tréningoch a pridávali sme si streľbu, brušáky alebo iné činnosti. Tam sa bezprostredne po tréningu hráči roztrúsili domov. S Davidom sme tak na štadióne neraz ostávali sami,“ menoval rozdiely talentovaný obranca.
Odlišnosť si všimol aj v ďalších smeroch. „Stravujú sa úplne iným spôsobom ako my. Z domu som bol zvyknutý na obed pozostávajúci z dvoch chodov. Tam sme mali na obed obložené žemle. O polievke ani chýru ani slychu,“ poukázal na, pre našinca, zvláštne stravovacie zvyky člen širšej reprezentácie do 21 rokov. Okrem tréningov a zápasov nemal Tomáš prakticky žiadne povinnosti a tak si užil aj relax a ničnerobenie. „Voľný čas som trávil predovšetkým pri internete. Občas sme vyšli do mesta. Na kávu, alebo sme chodili po obchodoch. V Utrechte som si napríklad kúpil kopačky. Okrem nich som aj Notebook,“ pochválil sa na záver Tomáš Peciar.
