Jeden z tímov v rámci nedávnej akcie "Hviezdy deťom" tvoril aj výber futbalistov. Jeho členovia boli väčšinou hráči s trenčianskou históriou. Skúsenejšie ročníky reprezentovali Miloš Lintner a Jozef Berec, medzi mladšími futbalistami nechýbali Roman Hodál, Juraj Križko, Robert Hanko, Martin Fabuš či Pavol Kopačka. Bývalých hráčov rôznych trenčianskych klubov sme vyzvali, aby si zaspomínali na roky účinkovania v meste na Považí.
Miloš Lintner: V trenčianskom drese som toho zažil skutočne veľa. Najradšej spomínam na obdobie, keď sme v roku 1975 postúpili do prvej ligy. V Trenčíne sa vtedy budovala nová partia. Pamätám si na prvý zápas proti Interu. Štadión na Sihoti bol naplnený tridsiatimi tisíckami návštevníkov. Boli to nezabudnuteľné okamihy. Bratislavského súpera sme zdolali 1:0.
Jozef Berec: V Trenčíne som začínal v roku 1961, keď sa štadión na Sihoti otváral. Prvým zápasom bol náš exhibičný duel proti Československu. Proti nám hrali napríklad Stratil, Petráš a Masný. V hľadisku sa tiesnilo 25 000 ľudí. Žiaľ, na toto obdobie ostáva iba nostalgická spomienka. Stav štadióna i návštevy sú, v porovnaní sa tým čo bolo, žalostné. Stále však verím, že futbalové úspechy sa vrátia aj pod Čákov hrad.
Marián Zimen: Od žiakov som hrával za TTS Trenčín. Tu som sa učil hrať futbal, čiže spomienku sú pochopiteľne krásne. Neskôr, keď som dosiahol hranicu dospelosti, prestúpil som z TTS do Dubnice. Som rád, že po ukončení aktívnej činnosti som sa vrátil opäť do mesta, kde som svoju futbalovú púť odštartoval.
Juraj Križko: Stále mám v čerstvej pamäti ako som v Trenčíne hrával. Nebolo to zas tak dávno. Najradšej spomínam najmä na dva okamihy. Prvým je hetrik do siete Zlatých Moraviec. Prechádzali sme nevydareným obdobím. Proti ViOnu sme však explodovali. Vyhrali sme 4:0. Ešte radšej sa však vraciam k výhre nad Interom 1:0. Bolo to na jeseň 2008. V súboji najvážnejších ašpirantov na postup bol dlho vyrovnaný stav 0:0. V závere sme kopali roh, zavesil som sa do vzduchu a hlavou som rozhodol o našej výhre.
Pavol Kopačka: Na Trenčín mám predovšetkým pekné spomienky. Samozrejme, bolo aj pár nepríjemných drobností, ale tie človek postupne vypúšťa. Nikdy nezabudnem na situáciu, keď sme boli po jeseni suverénne poslední. Na tlačovej besede pred jarnou časťou nás moderátor televízie JOJ Peter Hollý označil za jasného vypadávajúceho. Sľúbil nám, že ak sa zachránime, príde sa nám osobne ospravedlniť. Trenčín sa v tej sezóne pohodlne zachránil, Hollého však nebolo. Dodnes čakám, či sa nám ospravedlní. Veľmi rád spomínam aj na môj prvý polrok v Trenčíne. Tvorili sme silný tím. Napokon sme pod trénerom Albrechtom finišovali na piatom mieste. Na druhý Púchov sme strácali iba tri body.
Martin Fabuš: S Trenčínom sa spája môj vstup do seniorského futbalu. Nádherné obdobie sme prežívali najmä v období postupu do najvyššej súťaže. Ako nováčik sme sa nestratili. Hrali sme skutočne veľmi dobre. Darilo sa mi dávať góly. Bol som mladým hráčom a dostal som sa až do jedenástky roka. Bola to pre mňa veľká pocta. Samozrejme, nenapredoval som iba ja, ale celé mužstvo. Aj neskôr, keď som z Trenčína prestúpil ďalej, jeho účinkovanie som intenzívne sledoval. Teraz možno ešte o niečo viac, nakoľko tam hrávajú moji synovia Tadeáš a Damián.
Róbert Hanko: Do Trenčína sme prišli spolu s Martinom Fabušom zo Slovanu. Prežil som tu nádherných osem rokov. Najkrajšia éra bola spojená s postupom medzi elitu a následné dva-tri roky, keď sme sa držali v tabuľke vysoko.
